Evanjelium o rozmnožení chleba a rýb nám ukazuje nielen Ježišovu moc, ale aj spôsob, akým Boh vstupuje do nášho života. Je to evanjelium o nedostatku, o ľudskej bezradnosti, ale zároveň aj o dôvere, ktorá otvára cestu Božiemu konaniu.
Ježiš sa pýta Filipa: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Na prvý pohľad to vyzerá ako obyčajná otázka. Ale evanjelista nám hovorí, že Ježiš to povedal preto, aby ho vyskúšal. Nie preto, aby ho zahanbil. Nie preto, aby mu ukázal, že nič nevie. Ale preto, aby ho vyviedol z jeho obmedzeného pohľadu.
Filip totiž premýšľa presne tak, ako často premýšľame aj my. Počíta, porovnáva, hodnotí situáciu podľa ľudských možností. Koľko peňazí treba? Koľko chleba chýba? Ako sa to dá vyriešiť? A výsledok takéhoto premýšľania je jasný: nedá sa to. Nestačí to. Je to nemožné.
Aj Andrej sa pozerá podobne. Síce si všimne chlapca s piatimi chlebmi a dvoma rybami, ale hneď dodá: „Čo je to pre toľkých?“ To je hlas rezignácie. Akoby povedal: áno, niečo tu je, ale je to príliš málo, aby to malo význam.
A práve tu sa môžeme spoznať. Koľkokrát aj my žijeme medzi týmito dvoma postojmi: medzi vypočítavosťou a rezignáciou. Najprv všetko prepočítame a potom si povieme, že to nemá zmysel. Pozeráme sa na svoje sily, na svoje možnosti, na svoj vek, zdravie, financie, schopnosti, a uzavrieme to vetou: to nestačí.
Nestačí moja modlitba.
Nestačí moja viera.
Nestačí moja láska.
Nestačí môj čas.
Nestačí to málo, čo môžem ponúknuť.
A tak často neurobíme nič, pretože sa nám zdá, že to málo nemá cenu.
Lenže Ježiš nás dnes učí niečo úplne iné. On nezačína tým, čo chýba. On začína tým, čo je k dispozícii. Je tu päť chlebov a dve ryby. Je tu malé dieťa, ktoré je ochotné podeliť sa. Je tu niečo malé, ale odovzdané. A práve to sa stáva miestom zázraku.
Boh nepotrebuje našu veľkosť. Boh nepotrebuje našu dokonalosť. Boh hľadá naše otvorené srdce. Hľadá človeka, ktorý mu dá k dispozícii to málo, čo má. Lebo v Božích rukách sa aj málo stáva veľkým.
To je veľmi dôležité posolstvo aj pre náš duchovný život. Možno si niekto z nás povie: ja už veľa nezmôžem. Nemám toľko síl ako kedysi. Nemám veľké dary. Neviem pekne hovoriť. Neviem pomôcť tak, ako by som chcel. Ale Ježiš sa nepýta, či máš veľa. Pýta sa, či mu dôveruješ natoľko, že mu odovzdáš to málo.
Možno máš iba trochu času na modlitbu.
Možno máš iba jedno dobré slovo pre človeka vedľa seba.
Možno máš iba malý skutok lásky.
Možno máš iba slabú vieru, ktorá sa trasie a zápasí.
Ale ak to dáš Kristovi, on to môže rozmnožiť.
Koľko dobra v dejinách Cirkvi vzniklo práve z mála! Z malej modlitby. Z tichej obety. Z vernosti jedného človeka. Z ochoty podeliť sa. To, čo človek považoval za bezvýznamné, Boh použil ako začiatok veľkých vecí.
Dnešné evanjelium nás preto vedie k veľmi konkrétnej otázke: Na čo sa pozerám viac? Na to, čo mi chýba, alebo na to, čo môžem ponúknuť? Na svoje obmedzenia, alebo na Kristovu moc?
Lebo problém často nie je v tom, že máme málo. Problém je v tom, že sa bojíme odovzdať aj to málo. Chceme mať istotu, že to bude stačiť. Chceme mať záruku výsledku. Ale viera funguje inak. Viera nie je istota, že ja mám dosť. Viera je istota, že Kristus môže konať aj z môjho mála.
A tu sa dostávame k jadru dnešného posolstva. Skutočná otázka totiž neznie: „Koľko mám?“ Skutočná otázka znie: „Nakoľko dôverujem?“
Dôverujem Kristovi natoľko, aby som mu dal svoj čas?
Dôverujem mu natoľko, aby som mu odovzdal svoje starosti?
Dôverujem mu natoľko, aby som sa neuzatváral do rezignácie?
Dôverujem mu natoľko, aby som urobil prvý krok, aj keď sa mi zdá malý a nedostatočný?
Brat, sestra
zázrak rozmnoženia sa nezačal množstvom chleba. Začal sa odovzdaním. A aj zázraky v našom živote sa často nezačínajú veľkými vecami, ale tým, že Bohu povieme: Pane, je to málo, ale je to moje a dávam ti to.
Dajme mu teda dnes svoje malé chleby a svoje malé ryby: svoju modlitbu, svoju námahu, svoju slabosť, svoju službu, svoju vernosť. A on urobí to, čo my nedokážeme.
Nech nás dnešné evanjelium oslobodí od prílišných výpočtov aj od rezignácie. A nech v nás obnoví jednoduchú, detskú dôveru, že v Kristových rukách nič nie je príliš malé.
Pridaj komentár