Nie je dôležité len to, či Boha hľadám.
Dôležité je aj to, prečo ho hľadám.
Ježiš odhaľuje, že zástup ľudí ho hľadal, ale nie preto, že pochopili znamenie, nie preto, že v ňom spoznali Božieho Syna. Hľadali ho preto, že dostali chlieb a nasýtili sa. Inými slovami: hľadali dar, ale nie Darcu.
A práve tu sa musíme zastaviť aj my. Prečo hľadáme Boha? Prečo sa modlíme? Prečo prichádzame do kostola? Naozaj túžime po Bohu samotnom, alebo skôr po tom, čo nám môže dať? Niekedy je naša modlitba plná prosieb, ale málo lásky. Niekedy si spomenieme na Boha najmä vtedy, keď nás niečo bolí, keď máme problém, keď si nevieme rady. A keď je všetko v poriadku, Boh ide bokom.
To ešte nemusí znamenať, že neveríme. Znamená to však, že naša viera potrebuje rásť. Je prirodzené, že človek najprv volá k Bohu vo svojej núdzi. Ale nie je správne zostať iba na tejto úrovni. Dieťa tiež najprv hľadá rodiča kvôli pomoci, ale zrelá láska rastie ďalej. Už nehľadá len dar, ale osobu. Nechce len dostať, ale byť spolu.
A presne k tomu nás vedie Ježiš. Hovorí: „Toto je Božie dielo: aby ste verili v toho, ktorého on poslal.“ Teda: nejde predovšetkým o výkony, o množstvo slov, o množstvo skutkov. Ide o dôveru. O živý vzťah ku Kristovi. O rozhodnutie oprieť o neho svoj život.
Predstavme si človeka, ktorý má priateľa len vtedy, keď niečo potrebuje. Zavolá mu iba vtedy, keď si chce požičať peniaze, vybaviť službu alebo získať pomoc. Ale keď sa mu darí, keď nič nepotrebuje, na priateľa si ani nespomenie. Môžeme povedať, že je to skutočné priateľstvo? Asi nie. Je to skôr využívanie.
Takto sa niekedy správame aj k Bohu. Keď sme chorí, prosíme. Keď máme strach, prosíme. Keď niečo nevychádza, utekáme k Bohu. A to je v poriadku. Boh nás neodmieta ani v takých chvíľach. Ale on nás chce viesť ďalej. Chce, aby sme pri ňom zostali aj vtedy, keď už problém pominul. Chce, aby sme ho nehľadali len pre chlieb, ale pre neho samého.
Skutočná viera začína tam, kde Boh prestáva byť prostriedkom na splnenie našich želaní a stáva sa stredom nášho života. Keď mu veríme aj vtedy, keď nerozumieme. Keď ho milujeme aj vtedy, keď mlčí. Keď pri ňom zostávame aj vtedy, keď neprichádza okamžité riešenie.
A práve takáto viera oslobodzuje. Lebo človek, ktorý verí len kvôli výhodám, bude sklamaný vždy, keď veci nepôjdu podľa jeho predstáv. Ale človek, ktorý verí z lásky a dôvery, nájde pevnú pôdu aj v skúške. Taký človek už nestavia na zázrakoch, ale na Kristovi.
Prosme Pána, aby očistil našu vieru. Aby sme ho nehľadali len kvôli tomu, čo dáva, ale kvôli tomu, kým je. Aby sme ho prestali používať a začali ho milovať. Lebo len z takejto viery vyrastá pokoj, vernosť a večný život.
Pridaj komentár