Ježišove slová nám na prvé počutie môžu znieť zvláštne: „Je pre vás lepšie, aby som odišiel.“ Ako môže byť lepšie, že Ježiš odchádza? Veď učeníci s ním prežili všetko. Počuli jeho slová, videli jeho skutky, boli svedkami jeho lásky, moci aj milosrdenstva. A teraz im hovorí, že jeho odchod je pre nich dobrý.
Ježiš tým nechce povedať, že ich opúšťa. Chce ich priviesť k hlbšej viere. Keby zostal medzi nimi tak, ako ho videli očami, možno by sa stále spoliehali iba na jeho vonkajšiu prítomnosť. No on im chce darovať niečo viac: Ducha Svätého. Tešiteľa, ktorý nebude iba vedľa nich, ale bude pôsobiť v nich.
Aj v našom živote sú chvíle, keď sa nám zdá, že Boh je ďaleko. Modlíme sa a nič necítime. Prosíme a odpoveď neprichádza. Máme dojem, že Boh mlčí. Vtedy sa nám môže zdať, že nás opustil. Ale evanjelium nám dnes hovorí: Božie mlčanie nie je vždy neprítomnosť. Niekedy je to priestor, ktorý nám Boh dáva, aby sme dozreli, aby sme sa naučili dôverovať, aby sa ukázalo, čo v nás už zasial.
Je to podobné ako pri rodičoch a dieťati. Malé dieťa rodič stále drží za ruku. Ale keď sa učí chodiť, rodič musí niekedy urobiť krok späť. Nie preto, že ho prestal milovať, ale preto, aby dieťa mohlo urobiť vlastný krok. Rodič je blízko, sleduje ho, je pripravený zachytiť ho, ale dáva mu priestor. Tak koná aj Boh. Jeho láska nás nechce držať v nezrelosti. Chce, aby sme rástli.
Preto Ježiš hovorí o Duchu Svätom. Duch Svätý je ten, ktorý v nás pôsobí zvnútra. Nie je to iba sila na výnimočné chvíle. Je to Božia prítomnosť v našom každodennom živote. Pomáha nám rozlišovať dobro od zla, dáva nám odvahu, keď sme slabí, pripomína nám Ježišove slová, keď na ne zabúdame, a učí nás dôverovať aj vtedy, keď všetko nevidíme jasne.
Ježiš ďalej hovorí, že Duch usvedčí svet z hriechu, zo spravodlivosti a zo súdu. Hriech nie je iba to, že človek urobí chybu. Koreň hriechu je hlbší: je to nedôvera voči Bohu. Je to postoj, keď si človek povie: Boha nepotrebujem, viem si poradiť sám, nechcem sa nechať viesť Kristom. A práve tu nás Duch Svätý uzdravuje. Učí nás znova veriť, že Kristus nás neklame a že jeho cesta je cestou života.
Spravodlivosť spočíva v tom, že Ježiš ide k Otcovi. Už ho nevidíme tak, ako ho videli apoštoli. A práve preto sa viera stáva skutočnou voľbou. Boh sa nám nevnucuje. Nedonúti nás veriť. Neberie nám slobodu. Pozýva nás. A láska môže byť skutočná iba tam, kde je sloboda.
A napokon Ježiš hovorí o súde: knieža tohto sveta je už odsúdené. To je veľká nádej. Zlo sa ešte prejavuje. Vidíme ho vo svete, v konfliktoch, v nespravodlivosti, v ľudskej zlobe, ale aj v našom vlastnom srdci. No evanjelium nám pripomína, že zlo nemá posledné slovo. Kristus už zvíťazil. Preto kresťan nemusí žiť v strachu.
Milí bratia a sestry, dnešné evanjelium nás pozýva k trom jednoduchým postojom.
Dôveruj Kristovi, aj keď ho nevidíš. Prijmi svoju zodpovednosť, lebo Duch Svätý v tebe pôsobí a dáva ti silu konať dobro. A pamätaj, že Ježiš už zvíťazil nad všetkým, aj nad tým, čo ťa dnes oberá o pokoj.
Prosme dnes Ducha Svätého, aby nás učil dôverovať, keď Boh mlčí; aby nás posilňoval, keď sme slabí; a aby nám pripomínal, že nie sme opustení. Kristus odišiel k Otcovi, ale nezanechal nás samých. Poslal nám Tešiteľa. A kto žije z Ducha Svätého, ten aj uprostred skúšok vie, že Boh je blízko.
Pridaj komentár