Ženy majú v Cirkvi od samého začiatku dôležité a nezastupiteľné miesto. Práve ony zostali verné aj vo chvíľach, keď sa iní zo strachu skryli. Ony prišli k hrobu, ony ako prvé počuli radostnú zvesť o Kristovom vzkriesení a ony sa stali jej prvými ohlasovateľkami. Nie náhodou sa Mária Magdaléna nazýva apoštolkou apoštolov.
Aj dnes je to pre Cirkev silné posolstvo. Žena nie je v Cirkvi iba niekým na okraji, ani iba tichou pomocou v úzadí. Má svoje vlastné povolanie, svoju citlivosť, odvahu, vernosť i schopnosť niesť život, nádej a vieru tam, kde by iní možno stratili silu. V mnohých rodinách, farnostiach, spoločenstvách, školách či charitných dielach sú práve ženy tými, ktoré držia živú vieru, modlitbu i službu.
Postavenie ženy v Cirkvi preto nemožno merať iba funkciami alebo titulmi. Jej veľkosť spočíva v daroch, ktoré do života Cirkvi vnáša: vo vernosti, v obetavosti, v schopnosti sprevádzať, povzbudzovať a ohlasovať Krista svojím životom. Bez žien by bola tvár Cirkvi chudobnejšia, menej nežná a menej vnímavá pre človeka.
Preto máme byť za ženy v Cirkvi vďační. Majú svoju dôležitú a nezastupiteľnú úlohu. Tak ako pri Kristovom hrobe, aj dnes pomáhajú Cirkvi nielen hľadať Pána, ale aj prinášať svetu radostnú zvesť, že on žije.
Pridaj komentár