DuchovnyZivot.sk

povzbudenie na hľadanie hlbšieho zmyslu života

Poznám jeho hlas?

Ježiš je Dobrý pastier a brána k životu

Evanjelium nám ponúka jeden z najkrajších obrazov Ježiša: obraz Dobrého pastiera. Je to obraz, ktorému ľudia v Ježišovej dobe veľmi dobre rozumeli.

Pastier nebol iba človek, ktorý hnal ovce z miesta na miesto. Dobrý pastier poznal svoje ovce, chránil ich, viedol ich na pastvu, hľadal stratené a v noci bdel, aby ich neohrozili vlci alebo zlodeji.

Ježiš hovorí: „Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto však vchádza bránou, je pastier oviec.“ A potom dodáva: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený.“

Tieto slová sú veľmi silné. Ježiš tým hovorí: nie každý, kto sa tvári ako vodca, je skutočný pastier. Nie každý, kto má moc, autoritu alebo vplyv, vedie človeka k životu. Niektorí ľudia chcú iba ovládať, využívať, manipulovať. Ale Ježiš prichádza inak. Neprichádza, aby si z nás niečo vzal. Prichádza, aby nám dal život.

A práve tu je rozdiel medzi zlodejom a pastierom. Zlodej berie. Pastier dáva. Zlodej myslí na seba. Pastier myslí na ovce. Zlodej prichádza potajomky. Pastier prichádza otvorene, cez bránu. Zlodej vyvoláva strach. Pastier dáva pokoj.

Ježiš hovorí: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“ To je srdce dnešného evanjelia. Boh nechce, aby sme iba prežívali. Nechce, aby sme žili v strachu, v uzavretosti, v otroctve hriechu, v smútku alebo v pocite, že sme sami. Boh chce, aby sme mali život. A nielen hocijaký život, ale život v plnosti.

1. Dobrý pastier pozná svoje ovce

Ježiš hovorí, že pastier volá svoje ovce po mene a ony poznajú jeho hlas. To znamená, že vzťah medzi Ježišom a nami nie je anonymný. Pre Boha nie sme masa ľudí. Nie sme číslo. Nie sme iba jeden z mnohých. Boh pozná každého z nás osobne.

Pozná naše radosti, bolesti, zranenia, boje aj slabosti. Pozná aj to, čo možno nevieme povedať nikomu inému. Pozná tie chvíle, keď sa navonok usmievame, ale vo vnútri sme unavení. Pozná naše sklamania, obavy aj otázky.

Je to podobné ako v rodine. Matka často pozná hlas svojho dieťaťa aj medzi mnohými inými hlasmi. Keď sa dieťa rozplače medzi ďalšími deťmi, matka hneď vie: to je moje dieťa. Prečo? Lebo ho miluje a pozná. Tak aj Ježiš pozná nás. A nielen že nás pozná — on nás volá.

Otázka však znie: poznáme my jeho hlas?

V dnešnom svete je veľa hlasov. Hlas reklamy nám hovorí: budeš šťastný, keď budeš mať viac. Hlas pýchy nám hovorí: mysli najprv na seba. Hlas strachu nám hovorí: never nikomu. Hlas hnevu nám hovorí: odplať sa. Hlas pohodlnosti nám hovorí: nerob nič, nech sa starajú iní.

A medzi týmito hlasmi zaznieva tichý hlas Krista: „Poď za mnou. Neboj sa. Odpusť. Miluj. Začni znova. Dôveruj mi.“

Ježišov hlas často nekričí. Je tichý, ale pravdivý. Neponižuje, ale dvíha. Nezvádza k nenávisti, ale vedie k láske. Neberie slobodu, ale oslobodzuje.

2. Ježiš je brána

Ježiš nehovorí iba: „Ja som pastier.“ Hovorí aj: „Ja som brána.“ To je zvláštny obraz. Brána môže znamenať vstup, ochranu, istotu, prechod z jedného priestoru do druhého.

Cez Ježiša vstupujeme do života s Bohom. Cez neho spoznávame, aký je Boh. Nie je to Boh vzdialený, chladný a ľahostajný. Je to Otec, ktorý hľadá človeka. Je to Pastier, ktorý ide za stratenou ovcou. Je to Boh, ktorý dáva život.

Ježiš ako brána nás neuzatvára do väzenia. Naopak, otvára nás slobode. Hovorí: „Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.“ To je obraz slobody. Viera nie je klietka. Viera nie je len súbor zákazov. Viera je cesta k plnosti života.

Niekedy si ľudia myslia, že keď budú veriť, o niečo prídu. Že Boh im vezme radosť, slobodu, možnosti. Ale Ježiš hovorí presný opak: „Ja som prišiel, aby mali život.“ Boh nám nechce vziať život. On nám chce ukázať, ako ho nestratiť.

Je to podobné ako s dopravnými značkami na ceste. Niekto by mohol povedať: „Prečo ma obmedzujú? Prečo nemôžem ísť, ako chcem?“ Ale značky nie sú na to, aby človeka oberali o slobodu. Sú na to, aby ho chránili. Aby bezpečne došiel do cieľa. Tak sú aj Božie prikázania a Ježišovo evanjelium cestou, ktorá nás chráni pred tým, čo ničí život.

3. Zlodej prichádza, aby kradol, zabíjal a ničil

Ježiš jasne hovorí aj o nebezpečenstve. Existujú hlasy a cesty, ktoré sľubujú život, ale v skutočnosti ho berú. Nie všetko, čo vyzerá príťažlivo, vedie k dobru. Nie všetko, čo je pohodlné, vedie k slobode.

Hriech často prichádza ako zlodej. Nesľubuje nám zničenie. Sľubuje nám radosť, slobodu, výhodu. Ale postupne kradne pokoj, čistotu srdca, vzťahy, dôveru, vnútornú radosť.

Napríklad človek, ktorý začne klamať, si možno povie: „Veď je to len maličkosť.“ Ale klamstvo časom kradne pokoj. Človek si musí pamätať, čo povedal, bojí sa odhalenia a stráca dôveru druhých.

Alebo človek, ktorý v sebe živí hnev a neodpustenie, si môže myslieť, že tým trestá druhého. V skutočnosti však ničí sám seba. Hnev sa stáva zlodejom, ktorý kradne radosť zo srdca.

Alebo človek, ktorý sa stále porovnáva s druhými, môže mať všetko potrebné, ale nikdy nebude spokojný. Porovnávanie mu ukradne vďačnosť.

Ježiš nás pred tým varuje nie preto, že by nás chcel strašiť, ale preto, že nás chce chrániť. Dobrý pastier vidí nebezpečenstvo skôr ako ovca. A preto ju volá späť.

4. Dobrý pastier nevyužíva, ale slúži

Veľmi dôležitá myšlienka dnešného textu je, že Ježiš prišiel slúžiť ovciam, nie slúžiť si nimi. To je veľký rozdiel medzi pravou a falošnou autoritou.

Falošná autorita sa pýta: „Čo z toho budem mať?“
Pravá autorita sa pýta: „Ako môžem pomôcť?“

Falošný pastier chce, aby ľudia slúžili jemu.
Dobrý pastier dáva svoj život za ovce.

To platí nielen pre kňazov alebo predstavených. Platí to pre každého z nás. Rodič je povolaný byť dobrým pastierom pre svoje deti. Učiteľ pre svojich žiakov. Zamestnávateľ pre svojich pracovníkov. Starší súrodenec pre mladšieho. Každý, kto má nejaký vplyv na druhých, si môže položiť otázku: používam ľudí pre seba, alebo im pomáham žiť?

Predstavme si otca, ktorý príde domov unavený z práce. Má právo byť unavený. Ale jeho dieťa za ním príde a chce sa rozprávať. V tej chvíli môže otec povedať: „Daj mi pokoj.“ Alebo sa môže aspoň na chvíľu zastaviť, vypočuť, objať. Možno to nie je veľké hrdinstvo. Ale je to pastierska láska. Láska, ktorá dáva čas, pozornosť a srdce.

Alebo si predstavme človeka v práci, ktorý vidí kolegu v ťažkostiach. Môže sa tváriť, že sa ho to netýka. Alebo mu môže pomôcť, poradiť, povzbudiť. Aj tam sa ukazuje, či žijeme podľa štýlu Dobrého pastiera.

5. Ovce poznajú jeho hlas

Ježiš hovorí, že ovce idú za pastierom, lebo poznajú jeho hlas. To znamená, že kresťanský život nie je len o tom, že vieme niečo o Bohu. Ide o to, aby sme sa naučili počúvať Boží hlas.

Ako sa to dá?

Najprv cez Božie slovo. Evanjelium je miesto, kde sa učíme rozpoznávať Ježišov hlas. Keď človek pravidelne počúva Božie slovo, postupne začína rozlišovať: toto je Kristov štýl a toto nie je. Toto vedie k životu a toto ma ničí.

Potom cez modlitbu. Modlitba nie je iba hovorenie Bohu. Je to aj počúvanie. Niekedy stačí prísť pred Boha a povedať: „Pane, čo mi chceš dnes ukázať? Kam ma voláš? Čo mám zmeniť?“

A napokon cez svedomie. Boh často hovorí v tichu srdca. Nie ako hluk, ale ako vnútorné svetlo. Keď urobíme dobro, svedomie nám dáva pokoj. Keď ideme zlým smerom, svedomie nás upozorňuje. Nie preto, aby nás zničilo, ale aby nás vrátilo na cestu.

6. Ježiš dáva život v hojnosti

Najkrajšia veta dnešného evanjelia je: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“

Čo je to život v hojnosti?

Nie je to život bez problémov. Ani život bez kríža. Ani život, v ktorom máme všetko, čo si želáme. Život v hojnosti je život, ktorý má zmysel. Život, v ktorom človek vie, že je milovaný Bohom. Život, v ktorom aj utrpenie môže byť prežité s dôverou. Život, v ktorom človek nie je otrokom hriechu, strachu ani sebectva.

Život v hojnosti je život, v ktorom človek vie milovať, odpúšťať, vstávať po pádoch a kráčať ďalej.

Môžeme si predstaviť dve nádoby. Jedna je plná vody, ale uzavretá. Voda v nej časom zatuchne. Druhá nádoba prijíma vodu a zároveň ju dáva ďalej. Tam je voda živá. Tak je to aj s človekom. Kto žije iba pre seba, môže mať veľa, ale vo vnútri začne chradnúť. Kto prijíma Božiu lásku a dáva ju ďalej, ten nachádza život.

Ježiš nám neponúka iba prežitie. Ponúka nám život, ktorý sa stáva darom.

Záver

Bratia a sestry, dnešné evanjelium nás pozýva, aby sme si položili niekoľko jednoduchých, ale dôležitých otázok:

Koho hlas najviac počúvam?
Vedie ma tento hlas k životu, alebo mi život kradne?
Cítim sa v Božích rukách bezpečne?
Verím, že Ježiš ma pozná po mene?
Som aj ja pre druhých dobrým pastierom, alebo ich niekedy využívam pre seba?

Ježiš dnes hovorí každému z nás: „Ja som Dobrý pastier. Poznám ťa. Volám ťa po mene. Neboj sa ísť za mnou. Ja som brána. Cezo mňa nájdeš život.“

Prosme dnes o milosť, aby sme dokázali rozpoznať jeho hlas medzi mnohými hlasmi sveta. Prosme, aby sme cez neho vstúpili do života, ktorý nie je založený na strachu, ale na dôvere; nie na sebectve, ale na láske; nie na uzavretosti, ale na slobode.

A prosme aj o to, aby sme sa sami stávali dobrými pastiermi pre ľudí, ktorých nám Boh zveril — v rodine, v práci, v spoločenstve, v každodennom živote.

Lebo Ježiš neprišiel, aby nám život vzal. Prišiel, aby sme mali život. A aby sme ho mali v hojnosti.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *