„A toto je večný život: aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“
V týchto slovách Jánovho evanjelia nachádzame jednu z najkrajších definícií večného života. Pre nás kresťanov totiž večný život nie je jednoducho nejaké miesto alebo čas bez konca. Je to vzťah. Večný život znamená poznať Boha skrze Ježiša Krista.
A v Biblii sloveso „poznať“ neznamená iba niečo o niekom vedieť, ale vstúpiť s ním do hlbokého spoločenstva. Skúsenosť s tým máme aj v našich ľudských láskach. Keď niekoho naozaj milujeme, zdá sa nám, akoby sme sa dotýkali niečoho nekonečného. Niekedy dokonca povieme: „Cítim sa ako v raji.“ Je to znak, že skutočná láska vždy otvára aspoň malý priezor do večnosti.
Ak toto v nás dokáže vzbudiť stvorený človek, o čo viac by sa to malo diať pri stretnutí s Bohom? Ježiš je konkrétny spôsob, ktorým Boh vstupuje do nášho života. Nie je to abstraktná myšlienka, ani náboženská teória, ale živá prítomnosť.
Preto nájsť Krista znamená nájsť večný život už uprostred tejto existencie. Kresťanstvo nie je nejasná nábožnosť ani súbor morálnych zásad. Je to konkrétny vzťah s konkrétnou osobou. Naša viera má meno, tvár a príbeh: Ježiš Kristus. A práve tento vzťah mení spôsob, akým žijeme, trpíme, milujeme a dúfame.
Dnešné evanjelium nás teda pozýva položiť si otázku, či je naša viera naozaj stretnutím, alebo iba náboženským zvykom. Lebo večný život sa začína vo chvíli, keď Kristus prestane byť iba témou rozhovoru a stane sa niekým, koho chceme poznať, milovať a nasledovať.
Pridaj komentár