Herodiáni chcú spolu s farizejmi pristihnúť Ježiša pri chybe. Dobre vedia, že jediný spôsob, ako ho dostať do vážnych problémov, je postaviť ho proti Rimanom. Preto sa ho pýtajú, či je dovolené platiť cisárovi daň.
Títo Ježišovi protivníci veľmi dobre vedeli, že nech by odpovedal akokoľvek, dostal by sa do pasce. Keby odpovedal áno, stratil by priazeň ľudu. Keby odpovedal nie, dal by Rimanom zámienku, aby ho obvinili. Ale Ježiš sa, ako vždy, nenechá chytiť do pasce. Dá si priniesť mincu a cez toto zdanlivo jednoduché gesto ponúkne nesmierne hlboké poučenie.
„Čí je tento obraz a nápis?“ Keď mu odpovedia: „Cisárov,“ Ježiš uzatvára: „Dávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie.“
Veľmi často sa tieto slová vysvetľujú iba ako rozlíšenie medzi náboženskou a občianskou oblasťou. Ich význam je však ešte hlbší. Minca nesie na sebe obraz cisára, a preto môže byť vrátená cisárovi. Ale človek nesie v sebe obraz Boha. A to, čo nesie Boží obraz, patrí Bohu.
Ježiš tým v podstate hovorí, že moc, peniaze a štruktúry tohto sveta môžu mať určitý vplyv na veci, ale nikdy nemôžu skutočne vlastniť človeka. Ľudská bytosť je slobodná práve preto, že patrí Bohu.
Je to poučenie mimoriadne aktuálne. Stále riskujeme, že budeme hodnotiť ľudí podľa ekonomických, spoločenských alebo úžitkových kritérií.
Ježiš nám však pripomína, že hodnota človeka nevychádza z toho, čo vlastní, čo produkuje alebo aké postavenie zastáva.
Každý muž a každá žena majú dôstojnosť, ktorú nijaká moc nemôže kúpiť a nijaká autorita nemôže zhabať, pretože boli stvorení na Boží obraz a podobu.
Dnešné evanjelium nás teda pozýva, aby sme si nikdy nezamieňali peniaze s ľuďmi, hodnotu s cenou, mať s byť. Mince môžu patriť cisárovi. Ale ty patríš iba Bohu, a preto si slobodný.
Pridaj komentár