Ježiš rozpráva podobenstvo o rozsievačovi a hovorí: „Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca.“
Problém teda nespočíva iba v počúvaní. Problémom je uchovať si to, čo sme počuli.
Svätci prežili svoj život v modlitbe, až sa stali ľuďmi preniknutými modlitbou. Modliť sa však neznamená iba rozmnožovať slová alebo náboženské úkony. Modlitba je predovšetkým pozornosť. Znamená žiť so srdcom dostatočne bdelým, aby nám neuniklo nič z toho, čo pochádza od Boha.
Boh mnohokrát zasieva niečo do nášho života prostredníctvom slova, stretnutia, vnuknutia alebo určitej okolnosti. My sme však často natoľko roztržití, že táto milosť nedokáže zapustiť korene. Počúvame a vzápätí zabúdame. Dostaneme vnuknutie a hneď sa vraciame k svojim starým zvykom. Uvedomíme si Božiu prítomnosť, no vzápätí nás pohltí tisíc iných vecí.
Ponaučením je práve toto: aby sme prinášali ovocie, musíme sa naučiť uchovávať. Samota, mlčanie a skrytý život nie sú útekom pred svetom, ale radikálnou snahou vytvoriť priestor pre Boha a nestratiť nič z toho, čo nám Boh zveril.
Modlitba je teda dobrou pôdou z evanjelia. Je vnútorným postojom, ktorý prijíma Božie slovo, uchováva ho a umožňuje mu, aby postupne premieňalo náš život.
Nie vždy potrebujeme, aby nám Boh povedal niečo nové. Veľmi často potrebujeme začať brať vážne to, čo nám už povedal.
Modliť sa napokon znamená uprene hľadieť na Toho, ktorý nás miluje. A keď náš pohľad zostáva upriamený na neho, aj to, čo sa zdalo nemožné, sa začína stávať možným.
Pridaj komentár